 |
Celý obsah článku je dostupný iba pre prihlásených predplatiteľov. Prihlásiť
|
TÉMA: Kazuistiky
Endovaskulárna liečba pľúcnej embólie po zlyhanej trombolytickej liečbe
Simona Branná, Ján Haršány, Andrej Klepanec, Daniel Čambál
Pľúcna embólia vzniká najčastejšie tromboembolickou obštrukciou rôzne veľkej časti pľúcneho tepnového riečiska. Prognóza ochorenia je determinovaná nielen tromboembolickou masou, ale aj kardiovaskulárnou rezervou a komorbiditami pacienta. V kazuistike opisujeme prípad 74-ročného muža s anamnézou tromboembolickej choroby, ktorý si pre makroskopickú hematúriu vysadil antikoagulačnú liečbu. Následne s odstupom 14 dní u pacienta nastala porucha vedomia. V rámci diferenciálnej diagnostiky bola realizovaná CT angiografia pľúc s nálezom trombov v oboch hlavných pľúcnych vetvách. Indikovaná bola trombolytická liečba alteplázou, ale bez požadovaného terapeutického efektu. Pacient bol transportovaný za účelom endovaskulárnej liečby pľúcnej embólie. Mechanicky boli rozrušené a aspirované tromby z pľúcnych artérií, pričom po výkone nastalo zlepšenie hemodynamických parametrov a echokardiograficky nastala úprava funkcie pravej komory. Pacient bol postupne nastavený na antikoagulačnú liečbu a prepustený do ambulantnej starostlivosti. V kazuistike chceme poukázať na možnosť endovaskulárnej liečby pľúcnej embólie u pacientov, kde zlyhala, alebo je kontraindikovaná trombolytická liečba.
Kľúčové slová: ,, ,
Endovascular treatment of pulmonary embolism after failed thrombolytic treatment
Pulmonary embolism is mostly caused by thromboembolic obstruction in various parts of pulmonary arteries. Prognosis of the disease is determined not only by thromboembolic masses, but also by cardiovascular reserve and patient’s comorbidities. In our case report we describe the case of a 74-year-old patient with history of thromboembolic events who suddenly discontinued oral anticoagulation therapy due to macroscopic hematuria. Then, 14 days after the discontinuation, the patient suddenly lost consciousness. The differential diagnostic process included CT pulmonary angiogram, which revealed massive thromboembolic obstruction of both main pulmonary arteries. Firstly, thrombolytic therapy using alteplase was administered, but without desired therapeutic effect. The patient was transferred to endovascular thrombectomy. We chose aspiration thrombectomy as a method of choice with significant improvement of hemodynamic parameters and echocardiographic findings. We set appropriate dosage of oral anticoagulation therapy and discharged the patient. Our purpose in this case report was to point out the possibility of endovascular therapy in patients when thromboembolic therapy failed or was contraindicated.
Keywords: Pulmonary embolism, Endovascular therapy, Thrombolysis, Aspiration thrombectomy
pľúcna embólia
endovaskulárna liečba
trombolýza
Kardiol. Prax 2020; 18 (3): 168-171